Čierny Balog sa nachádza vo Veporských vrchoch v Slovenskom rudohorí, v nadmorskej výške 550 m n. m. Rozlohou chotára 14 717 ha a počtom obyvateľov 5100 sa zaraďuje medzi najväčšie obce v republike.
Čierny Balog je drevorubačská obec s viac ako 400-ročnou históriou. V 14. – 15. storočí bola obývaná valašskými pastiermi. História obce je spojená s lesom ako zdrojom dreva, ktoré bolo kedysi využívané v baniach a hutách.

V 16. storočí prišli do Čierneho Balogu drevorubači z alpských krajín na pozvanie Habsburského cisára Ferdinanda I., okolo r. 1550. Vedeli ťažiť a spracovávať drevo. Založili prvé osady s názvom Handle – z nemeckého Holz- Handlungen (kupčenie/obchodovanie s drevom); obyvatelia boli/sú Handelci. Rozdelenie obce na osady sa zachovalo až do súčasnosti. Čierny Balog je zložený z 13 osád.

Stručne z histórie vzniku osád a života na Čiernom Hrone
Údolie Čierneho Hrona bolo prechodne obývané od druhej polovice 15. storočia tzv. valašskou kolonizáciou. Pastviny a lesy boli využívané hlavne pre chov oviec pre breznianske a ľupčianske panstvo. Pre ďalší vývoj tohto regiónu malo rozhodujúci význam prevzatie banského a hutného podnikania na okolí Banskej Bystrice do rúk štátu – viedenskej komory. Jedným z dôvodov bol citeľný nedostatok dreva. V okolí Banskej Bystrice boli v tom čase hory vyrúbané.
Využitie bohatých pralesov v údolí Čierneho Hrona, ako paliva pre mediarske huty v Banskej Bystrici, viedli dolnorakúsku komoru vo Viedni a cisára Ferdinanda I. roku 1547 k rozhodnutiu o ťažbe dreva a výstavbe vodných stavieb pre jeho splavovanie. Budovanie stavieb na splavovanie dreva – hrádzí na zachytávanie vôd, mokrých a suchých šmykov, vyžadovalo vyššie technické znalosti. Z tohto dôvodu boli po roku 1561 na Čiernohronské a Bielohronské Handle kolonizovaní skúsení lesní drevorubači z alpských krajín (Soľnohradska – dnešný Salzburg a Štajerska), majúci skúsenosti s takýmito stavbami. Prišlo 8 – 11 rodín nemeckého pôvodu, ktoré tu začali zakladať prvé drevorubačské osady.
Drevorubačskí majstri z Álp si na prácu pri ťažbe dreva začali najprv najímať slovenských robotníkov zo všetkých okolitých strán. Istota živobytia lákala, takže sa postupne prisťahovali aj so svojimi rodinami. Pracovnú príležitosť si tu našli aj kováči, obuvníci, mlynári… Najviac rodín prišlo najmä z južných oblastí Slovenska, ktoré odtiaľ utekali pred stálym tureckým nebezpečenstvom.
Prvá zmienka o existencii osád je z roku 1607, v služobných pokynoch Rudolfa II., pre ustanovenie lesného šafára v Brezne. Uvádzajú sa tu drevorubačské okrsky v Beňuši, na Čiernom Hrone, Kamenistom a Osrblí.
Vytvorené spoločenstvo si na svoje živobytie vytváralo podmienky – kupčením s vyťaženým a splaveným drevom pre huty v Banskej Bystrici, neskôr do Železiarní v Hronci a Podbrezovej. Postupne sa vyvinula akási „handelská ústava“ tj. výrobno-spoločenská organizácia drevorubačov, sústava ich povinností, náležitostí a odmeňovania. Pretrvala do začiatku 19. storočia.
Z tohto sa odvádza aj pôvodný názov osád v údolí Čierneho Hrona, ako Handle, od nemeckého slova Händler – kupec, alebo Holz – Händler – drevokupec.
Z historických udalostí, ktoré sa zapísali do dejín obce Čierny Balog, treba ešte spomenúť odvahu obrancov počas Slovenského národného povstania v rokoch 1944 – 45. Celá obec tu vystúpila ako jedna osobnosť – nielen v priamej účasti, ale aj zázemie tu zohralo dôležitú úlohu. Udalosti z tohto obdobia a odvaha ľudí od Čierneho Hrona inšpirovali po 2. svetovej vojne spisovateľov, básnikov, režisérov, ale aj ľudovú slovesnosť v podobe bojových piesní a povstaleckých legiend.
Po r. 1950 prestáva byť práca s drevom jediným zdrojom obživy. Rozvoj priemyslu, začal lákať za prácou, za vzdelaním do miest po celom Slovensku.

VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI
Jozef Dekret Matejovie (1774 -1847) narodil sa v osade Dobroč – rozhodujúcou mierou prispel k záchrane spustošených lesov. Jeho racionalizačné a novátorské postupy položili základ pre usporiadané lesné hospodárstvo v celej krajine a preto patrí k najvýznamnejším lesníckym priekopníkom na prelome 18. a 19. storočia. Dekretov odkaz „zachovať lesy potomstvu“ je stále aktuálny.
Koncom septembra 1855 navštívila Čiernohronský Balog spisovateľka Božena Němcová. Pobyt inšpiroval spisovateľku, k napísaniu poviedky Chyže pod horami. Sprevádzal ju lesno – banský lekár G. K. ZechenterLaskomerský, ktorý bol miestnym lekárom a rád chodil na Balog aj poľovať (Poľovačka na medvede).
Ladislav Ťažký (1924 – 2011) narodil sa v osade Komov. Napísal viac ako 30 kníh, románov, noviel… Prostredie, príroda a tvrdá práca v horách mu boli inšpiráciou k 10-tim dielam, ktorých dej sa odvíja v údolí Čiernej rieky. Najznámejšie diela sú Hosť majstra čerta, Jánošíkova slza, Márie a Magdalény, Aj v nebi je lúka, V kráľovstve zelenej bohyne.
Peter Kováčik – narodil sa v roku 1936 v osade Balog, autor románov, divadelných a rozhlasových hier, scenárista a spisovateľ. Začínal knihou zážitkov z detstva – Jablká nášho detstva. K najznámejším patrila kniha „Nevera po Slovensky“ – scenár k filmu režírovanému Jurajom Jakubiskom, divadelná hra – Krčma pod zeleným stromom, román Svätý z Handľov o Jozefovi Dekretovi Matejovie.
Slovenské národné povstanie a víťazný boj jednoduchých ľudí, partizánov a vojakov, pútavo opísal Peter Jilemnický v románe Kronika.
Julo Bartoš – Šuko (1933-2006) narodil sa v osade Medveďovo. Kapelník ľudovej hudby, ktorý si svojím umením získal prívlastok „Kráľ rómskych muzikantov“.
Ing. Milan Kováčik

Hlavná stránka obce Čierny Balog